Anhydrit alebo cementový poter?

Vzhľadom na časté dotazy našich klientov na to, aký druh poteru si zvoliť na teplovodné podlahové kúrenie, by sme vám radi priblížili jednotlivé pozitíva a negatíva obidvoch najčastejšie používaných druhov na našom trhu.

Anhydritový poter – na báze síranu vápenatého

V dnešnej modernej dobe sa používa čím ďalej tým častejšie. „Anhydrit“ totiž lepšie prenáša teplo, tým pádom je ideálny pre použitie s podlahovým kúrením. Podlaha sa nanáša v tekutom stave, preto nevytvára žiadne dutiny v okolí trubiek a tým zvyšuje účinnosť kúrenia. Anhydritová podlaha je pochôdzna po 2 dňoch. Zaťažiť na 50% ju môžete už po 5 dňoch. Podlahové kúrenie je možné spustiť v testovacom režime už po 7 dňoch.

7 hlavných výhod:

rovný povrch – samonivelačný
nižšia konštrukčná výška – menšia spotreba materiálu
vhodnejší na podlahové kúrenie
rýchlejší nábeh kúrenia
minimálna tepelná rozťažnosť
vysoká pevnosť
rýchlosť realizácie

Nevýhody:

neodoláva vlhkosti z dlhodobého hľadiska

Cementový poter

Alebo tiež betónová mazanina je zmes vytvorená z vody, piesku a cementovej zmesi. Existuje v niekoľkých variantoch a líšia sa hlavne výslednou pevnosťou plochy. Po vytvrdnutí je podlaha väčšinou strojovo hladená, vďaka čomu sa dosiahne dokonalá rovinatosť, ktorá je porovnateľná s anhydritovými potermi.

Cementové potery nájdu uplatnenie ako v interiéri, tak aj v exteriéri vďaka svojej odolnosti voči vode.

5 hlavných výhod:

lacná a ľahká výroba aj priamo na stavenisku
odolnosť voči vlhkosti – možné použitie v exteriéri
odolnosť aj proti chemicky agresívnym látkam
odolnosť proti mechanickému namáhaniu
možnosť vytvorenie spádu

Nevýhody:

pomerne dlhá doba vysychania
riziko zmršťovania pri nadmernom použití zmiešavacej vody
nutnosť tvoriť dilatačné úseky